V dňoch 5. a 6. mája 2022 sa v priestoroch Strediska internátnej prípravy Strečno konal už 13. ročník stretnutia „Železníc Slovenskej republiky s dopravcami“. Je to odborný seminár, organizovaný odborom dopravy GR ŽSR, na ktorom sú okrem zástupcov ŽSR a dopravcov účastní aj hostia, a to zástupcovia Ministerstva dopravy a výstavby SR, Dopravného úradu ako i vybrané partnerské spoločnosti.
Cieľom tohto seminára bolo oboznámiť dopravcov o novinkách, zmenách alebo problémoch v oblasti železničnej prevádzky, zmluvných vzťahov, tvorby GVD, výlukovej a technologickej činnosti, ale i v témach predpisových, legislatívnych či finančných. Súčasťou tohto seminára je aj široká diskusia otázok z týchto oblastí smerovaných od dopravcov ku ŽSR a ich hostí.
K partnerom tohto podujatia patrila aj spoločnosť OLTIS Slovakia, ktorej riaditeľ, pán Ing. Peter Šulko, PhD., MBA, bol riaditeľom odboru dopravy GR ŽSR. Preto sme využili túto udalosť a ako človeku, ktorý bol ešte nedávno na tzv. „druhej strane“ sme položili pár otázok:
- Pán riaditeľ, ako hodnotíte tento 13. ročník Stretnutia s dopravcami?
Po dvojročnej nútenej pauze sa na tomto stretnutí zišlo 70 účastníkov, čo je trochu slabší priemer, ak zoberieme na zreteľ medziročne stúpajúci počet účastníkov, pričom posledné dva-tri ročníky tento seminár vítal cca 120 účastníkov. Samozrejme, takúto akciu je nutné hodnotiť aj po stránke vecnej, teda personálnu účasť celej plejády nielen dopravcov, ale i zástupcov odborných zložiek a úsekov ako za ŽSR, tak i nadriadených a kontrolných inštitúcií ako vo vzťahu k ŽSR a dopravcom. Zároveň kvalita stretnutia záleží aj na diskutovaných témach, ale i na oduševnení jednotlivých rečníkov. V neposlednom rade na priebeh a úspešnosť takejto akcie má vplyv aj príprava a prezentácia celej akcie. Ako niekoľkonásobný účastník týchto stretnutí môžem teda tento ročník zhodnotiť ako relatívne dobrý.
- Pred viac ako rokom ste ako riaditeľ odboru dopravy GR ŽSR stáli na strane manažéra infraštruktúry, ktorý udáva pravidlá, riadi a usmerňuje dopravnú prevádzku, ale i spolupracuje s dopravcami. Ako sa na to pozeráte dnes?
V prvom rade musím povedať, že ten rok zbehol akosi rýchlo. I napriek tomu roku stále platí, že železnica je veľký živý organizmus, ktorý má svoju dynamiku, svoje zákonitosti, svoje prednosti, ale i svoje choroby. Tým, že je železnica, ako taká, veľký kolos, každá zmena si vyžaduje dôsledné zváženie a patričný čas, kým sa zmena začne prejavovať (či už k lepšiemu, tak žiaľ i k horšiemu). Takže i toto stretnutie mi potvrdilo tie úspechy, starosti a problémy ako na strane manažéra infraštruktúry, tak i na strane dopravcov za skoro rovnaké, ako spred roka, keď som z tejto spoločnosti odchádzal.
- V čom je Vaša momentálna pozícia odlišná od tej, ktorú ste zastávali na ŽSR? Dnes ste riaditeľ spoločnosti, pre ktorú je ŽSR zákazníkom.
Samozrejme, každá spoločnosť má svoje špecifiká, vyplývajúce z jej obchodného a výrobného cieľa, z počtu a štruktúry zamestnancov, z jej teritoriálneho pôsobenia, jej firemných pravidiel, možností, zvyklostí, kultúry a pod. Na ŽSR som zastával funkciu, ktorá riadila priamo 60 zamestnancov odboru dopravy a metodicky cca 5500 zamestnancov úseku dopravy. I napriek zdanlivo malému 25 člennému slovenskému tímu „OLTISu“, moja pozícia vôbec nie je jednoduchšia, ale vzhľadom na komplexné špecifiká spoločnosti ju vnímam minimálne rovnako náročnú, ako tú predchádzajúcu.
- Dnes ste sa stretli zrejme po dlhšej dlhej dobe s Vašimi bývalými kolegami v širšom kolektíve. Aké máte pocity?
Áno, stretol som sa ľuďmi, s ktorými som roky spolupracoval a s niektorými aj naďalej spolupracujem, hoci sú niektorí dnes v rôznych spoločnostiach. Zároveň to bolo pre väčšinu tiež vo veľmi dôvernom a známom prostredí, takže v rámci spoločných neformálnych pracovných, ale i súkromných tém s týmito ľuďmi sme vzájomne takéto zmeny rozdielnych spoločností alebo postov chvíľami ani nepociťovali, takže bolo príjemné stretnutie.
- Ako po tých rokoch praxe vidíte oblasť železničnej dopravy, aby fungovala čo najlepšie a najefektívnejšie?
Tak, samozrejme, bez finančných investícií sa nedokáže udržať a už vôbec nie modernizovať ako infraštruktúra, tak ani vozidlový park, či terminály na manipuláciu s tovarmi a komoditami. To ale hádam vedia všetci. Lacnejším, ale veľmi dôležitým prvkom v efektivite je preto informovanosť a komunikácia. Častým problémom býval stereotyp a „zabehnuté koľaje“, neochota niečo meniť a chcieť trochu viac. Takže, aby oblasť železničnej dopravy stále fungovala a posúvala sa ďalej, je potrebné predovšetkým vzájomne aj komunikovať, mať relevantné (prevádzkové, technické, finančné, výkonové….) informácie včas a v požadovanej kvalite. Následne, je dôležité mať potom aj záujem tieto informácie využívať, lebo často ich máme, ale buď ich nepoužívame alebo nevieme ich využívať. Ak budeme schopní toto prekonať, je to tiež jedna z ciest k úspešnému napredovaniu.
Zdroj : OLTIS Slovakia
